V Nočnej galérii sa starý známy Pavol Hammel konfrontuje s novými kombináciami tónov, farieb a harmónií. Zároveň pestrofarebné aj decentné šaty sú ušité na mieru pesničkám s nosným obsahom, ktoré sa v jednotlivých prípadoch od slušného štandardu pohybujú skôr nahor (silná a emotívna Modlitba stromu...). Všetky zložky sú tu navzájom zladené. Nerušia Hammelov rukopis ani leitmotív skladieb, ale ponúkajú dostatok zaujímavých detailov, ktoré si nasledujúce môžeme vychutnať pri pomyselnom vytiahnutí z mixu (napríklad klavír). V textoch, asi viac než kedy predtým, hrajú svoju motivačnú naháňačku láska so smrťou. Nový album nie je preskakujúca platňa s večným návratom do pôvodnej drážky. Nie je to ani revolučný, ale prirodzene otvorený evolučný vývoj, ktorým sa Hammel posunul k novému závitu špirály svojej umeleckej dráhy.