Szidi Tobias si v tomto albume oblieka piesne ako šaty zo šatníka. V každej dokáže byť iná a do každej si doplní nejakú „cetku“, drobnosť, cingrlátko, hocičo, čo nájde, čo má po ruke. Niekedy sa zdá, akoby všetko to, čo pospájala nijako nesúviselo. Ale keď dospieva a muzika dohrá, zrazu je jasné, že to všetko sedí, že sa to k sebe hodí, je to vkusné a dokonalé. Szidi Tobias miluje príbehy obyčajných ľudí. To je z jej piesní cítiť. Vyberá si texty, ktoré pôsobia veľmi osobne, ale nájdeme sa v nich všetci. Hudba slová zvýrazní, kde je treba pritvrdí, kde treba zjemní. Keď spieva, príbehy z jej piesní začnú dýchať a rozbúcha sa im srdce. Szidi Tobias má na tomto albume niekoľko tvárí. Dokáže byť nežná aj provokujúca, bláznivá aj pokorná, zo všetkého najviac však úprimná. Ak by sme niektorú z jej tvárí chceli uvidieť, musíme hľadať na rozčerenej hladine vody, nie v zrkadle.