AUTUMNIST sa pri tvorbe hudby nikdy nenechal veľmi ovplyvniť súčasnou uponáhľanou dobou či zaužívanými pravidlami hudobného priemyslu. Na svoje albumy si vždy vzal dostatok času, aby ich trpezlivo a precízne dotiahol najmä k svojej spokojnosti. Na nástupcu posledného opusu False Beacon, oceneného ako Album roka podľa žurnalistov na Radio_Head Awards 2019, sme si však museli počkať trochu dlhšie než zvyčajne. Aj pri tvorbe svojho v poradí štvrtého štúdiového albumu ostal AUTUMNIST verný svojmu tradičnému rukopisu – samplovaniu rozmanitých zvukových zdrojov, žánrovému kríženiu a používaniu najrôznejších syntetizátorov. „Komponovaniu a produkcii albumu predchádzalo hĺbkové štúdium populárnych aj obskúrnych psychedelických a kraut-rock kapiel zo 60. a 70. rokov, ktoré sa ukázali byť bohatým zdrojom inšpirácie. Aj keď často sa potom z hodín hudby vysamplovalo iba zopár sekúnd zdrojového materiálu, okolo ktorého sa budoval nový elektronický obal. Ten bol inšpirovaný okrem iného aj klasickou EBM, IDM ale aj disco zvukom Giorgia Morodera, toto všetko ako obvykle na hutnom pseudo dub-ovom základe“, hovorí na margo tvorby nového albumu. Oproti overeným spoluprácam z albumu False Beacon (RICHARD IMRICH, GABRIEL KAIN, NINA KOHOUT) sa AUTUMNIST kolektív rozrástol o ďalších interpretov (MATUS O., CRYSTAL BLUES), pričom GABRIEL KAIN tu má okrem role speváka aj úlohu kľúčového spoluautora skladieb. Anatomy Of Shadows je zatiaľ aj najviac politický album zo všetkých doterajších, s jasným antipopulistickým a protitotalitným postojom. Hoci album nevznikal konceptuálne, ukázalo sa, že každý z autorov sa úplne nezávisle s touto témou nejakým spôsobom vyrovnával - od ironickej dvojskladby My Delegation / Burst, cez znepokojivú Hole In The Rain, po až liečivo upokojujúcu Softie