Nový titul, s ktorým prichádza hudobný skladateľ ruského pôvodu dlhodobo žijúci a pôsobiaci na Slovensku, Jevgenij Iršai nesie výrečný názov Nuclear Sax, obsahuje desať skladieb, desať menších príbehov, epizód, obrázkov aj metafor písaných hudbou, jej farbičkami aj saxofónovými odtieňmi. Všetky skladby, ako priznáva skladateľ, sú inšpirované vynikajúcim multifunkčným hudobníkom a inštrumentalistom Ladislavom Fančovičom, s ktorým autora spája dlhoročné priateľstvo. Každá z desiatich skladieb je formulovaná koncízne (každá s durratou 7 - 8 minút) , korešpondujúc s názvom a náladou. Dramaturgia tohto CD-titulu je dobre premyslená, svieža, pestrá, atraktívna. Už úvodná kompozícia, od ktorej je odvodený aj názov nosiča má celkom symbolickú hodnotu. Samozrejme - nucleus - chápeme všeobecne ako jadro, zárodok, prapodstatu energie, v príznačnom očakávaní sukcesií, následkov, dôsledkov... Je to vskutku verbálna šifra hudobného procesu, štruktúry presne danej mini-intervalmi, údernými, na asymetrie bohatými rytmickými vzorcami, zreteľne "vykreslenej" formy. Farba dvoch saxofónov sa pôsobivo prelína, vzďaľuje, stotožňuje. V podobných intenciách sa uberá Saxlibris užívajúc si z koloru tenor a barytón saxofónu spolu s klavírom. Kinetický náboj, lakonické motívy, výrečné súzvuky. Po inšpirácie k ďalšej skladbe si zašiel autor k poézii svojej skladateľskej kolegyne J. Kmiťovej. V skladbe Tvoje slová1 komunikujú soprán saxofón s klavírom v impozantnom, prevažne éterickom rozhovore, či monológu, ktorý sa v nostalgickej klenbe vznáša nad obsedantnou figuráciou klavíra. Zvláštna to vízia. Iršai má devízu aj v tom, že ostal stále hravým, vynaliezavým "chlapcom" so zmyslom pre inteligentný vtip a humor. Duet tenor saxofónu a klavíra v skladbe Husband`s Wrath (Manželov hnev) líčia pitoreskné situácie, ktoré zrejme neobídu žiaden partnerský vzťah. Pikantný až ironický humor na jednej strane a lyrická zmierlivosť - dva póly proti sebe, s ktorými sa dá výrazovo variabilne čarovať. Tak ako to dokázali trebárs Stravinskij, či Šostakovič - a ostalo to zakódované aj v arzenáli a estetike Iršaia. Silhouettes s párom saxofónov sú milou groteskou ústiacou do gesta tanga. Fanzi Danzi možno charakterizovať ako portrét, poctu L. Fančovičovi, permanentne aktívnemu, vynaliezavému a "kinetickému" muzikantovi. Je tu hravosť, až infantilne riekankový rytmizovaný motív s tlieskaním, je tu neha aj hĺbka v kantiléne, všetko v šarmantnej zhode s mierou vkusu. Uprostred dvoch kvartetových skladieb Saxocracy a Looking back je umiestnené kvinteto (Saxophone Syncopators spolu so skvelým slovinským saxofonistom Levom Pupisom) v skladbe Ikigai (názov odvodený od japonského fenoménu o zmysle bytia...) autor viac siahol do filozofickej meditatívnej, reflexívnej polohy, vytvára tak pôsobivý myšlienkový "protipohyb" k živelnej bufóznosti a prevládajúcim ľahkým myšlienkam predchádzajúcich kompozícií. A napokon ako pointa - sólo pre iniciátora a inšpirátora vzniku skladieb, umelca ktorý je spiritus movement tohto nosiča, L. Fančoviča. Jeho zaujaté sólo v skladbe Monologue završuje ponuku desiatich skladieb, kompletu, ktorý poslucháča poteší, obdarí aj pobaví.