V tvorbe Jula Fujaka sa vždy plynulo prelínali nielen žánrové, ale celkovo tvorivé paradigmy, nad ktorými sa vznášali viac, či menej explicitne inšpirácie cageovskou otvorenosťou, zappovskou iróniou, či napríklad zornovskou neohraničenosťou. Hlavnou myšlienkovou ideou a kompozično-tvorivým motívom nového Fujakovho projektu je kaleidoskopickosť: princíp založený na neustálej premene a nepredvídateľnosti, ktorého výsledkom je generovanie nových tvarov a štruktúr. Julo Fujak tento princíp aplikoval do oblasti hudby a vytvoril tak zaujímavú platformu pre náhodné hudobné spojenia. Princíp náhodnosti prenechal technike – konkrétne funkcii random na CD/laptop prehrávači, ktorá náhodnými algoritmami kombinuje poradie jednotlivých úsekov skladieb. Na mieste je otázka: čo sa vlastne kombinuje? Odpoveď možno zúžiť na jednoduché konštatovanie: hudobná rozmanitosť. (...) V kaleidoSONICope! sa ocitáme v rizomatickej štruktúre, v sieti, kde sa “všetko” môže prepojiť zo “všetkým”; kde nás neustála premena stavia do situácie nespoliehať sa na to, čo “akože” poznáme...Ľubomír Pavelka