Koľko skupín spieva o geniu loci starých Košíc, o tom akú atmosféru malo mesto predtým, ako prišli tí „z vidieka nakŕmiť pece matke VSŽke“? Ak sa započúvate do charizmatického, miestami zachrípnutého hlasu frontmana Kolowratu, zistíte, že ide o básne plné originálnych obrazov, ktoré by zažiarili aj bez sprievodu hudby. Akokoľvek sú však pre tvár Kolowratu podstatné texty, hudba nefunguje iba ako vehikel slova. Harmónie sú na kosť jednoduché, ale neošúchané. Naliehavosť výrazu a atmosféra sú cennejšie ako štúdiová dokonalosť. Tým najzaujímavejším na aranžmánoch značky Kolowrat je však citlivý spôsob, akým sa miestami surový zvuk mieša s farbou huslí a akordeónu. Ich debut nakoniec, napriek temnému vyzneniu, zanecháva radostný pocit. (Miloš Krekovič)